Právna skutočnosť
Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady, ustanovené právnou normou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov. Delia sa na subjektívne a objektívne (pozri nižšie).
Delenie právnych skutočností:
- subjektívna právna skutočnosť (synonymá: právne relevantné konanie, konanie, právne konanie v širšom zmysle; najmä v súkromnom práve: úkon, právny úkon v širšom zmysle) - toto je právna skutočnosť, ktorá je prejavom vôle ľudí:
- konanie podľa práva (synonymá: neprotiprávne konanie, dovolené konanie, právne konanie v užšom zmysle, najmä v súkromnom práve: právny úkon v užšom zmysle):
- právny úkon v najužšom (a najčastejšom) zmysle - napr. zmluva, závet
- vytvorenie veci alebo diela (synonymum: reálny akt) - napr. namaľovanie obrazu
- individuálny právny akt (v užšom zmysle len konštitutívny individuálny právny akt, t.j. zakladajúci nové práva a povinnosti)
- protiprávne konanie (synonymá: delikt v širšom zmysle, nedovolené konanie, zakázané konanie, najmä v súkromnom práve: protiprávny úkon):
- konanie podľa práva (synonymá: neprotiprávne konanie, dovolené konanie, právne konanie v užšom zmysle, najmä v súkromnom práve: právny úkon v užšom zmysle):
- objektívna právna skutočnosť - toto je právna skutočnosť, ktorá vzniká nezávisle od vôle ľudí:
- právna udalosť - právne udalosti sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania, napr. zničenie knihy pri požiari
- právna domnienka a fikcia - napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.
Pôvodný zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava, 1999, ISBN 80-7160-113-6
- Ján Lazar: Základy občianskeho hmotného práva, 2004 ISBN 80-8904-789-0